Milan Rúfus básnik - majster slova

Autor: Gabo Németh | 24.10.2020 o 17:47 | (upravené 24.10.2020 o 17:55) Karma článku: 3,15 | Prečítané:  104x

Slovo dáva slovo, vtesnáva sa do básne, ktoré píše s perom v ruke básnik. Slovo, ktoré dýcha, žije a neprestávať žiť. To  slovo - Tá báseň, ktorá hreje básnika. 

Sám od vtedy, čo píšem mám tento pocit a som rád, že  ho mám, keď si sadnem za stôl a píšem. Je zvláštne, koľko dáva obyčajné slovo, ktoré bolo na začiatku a bude i na konci. Zabáram sa do básne, do svojich myšlienok a píšem. Káva na stole,  pero v ruke a stačí len písať. Písal som už od mala. Báseň, ma jednoducho fascinovala.

    Zvláštne, hoci píšem i prózu, poéziu mám viac v krvi , pretože je čarovná a nehodlám sa jej vzdať. Báseň a slovo, dáva človeku krídla a v tichosti sa môžete unášať časom tam, kde chcete lietať, ale neustále sa zároveň držíte sa pri zemi.To je podstata poézie, nič menej nič viac.

    Dnes viem, že básnik sa musí zaradiť do kategórie  kde bude vynikať, kde bude jeho parketa. Jedného dňa na Vianoce, som  dostal básnickú zbierku od Milana Rúfusa Modlitbičky.

  Zbierka ma nadchla, videl som v nej zmysel, hĺbku , neskutočne skvelého básnika, akým Milan Rúfus bol. Jeho  kresťansko – duchovná poézia, akoby žila súčasnosťou a dotýkala sa Boha a kresťanských hodnôt. Tak som vyhľadával básnické zbierky tohto básnika a čosi sa vo mne  pohlo a začal som písať kresťanskú poéziu.

   Prvé básne Milan Rúfus publikoval v časopisoch Premeň, Nový rod, Mladá tvorba a Borba. Debutoval básnickou zbierkou Až dozrieme, ktorá znamenala výrazný posun dobového chápania poézie. Jeho tvorbu ovplyvnil symbolizmus, mal silné sociálne sociálne cítenie a nechal sa inšpirovať i dielom Martina Martinčeka. Inšpiroval sa i slovenskou ľudovou slovesnosťou a viacerých  slovenských maliarov.

   Milan Rúfus patrí k najvýraznejším básnickým zjavom. Predstavil sa ako s autonomným pohľadom na životné a morálne hodnoty ľudského konania, na lásku, pravdu, krásu, utrpenia a tragiku človeka i sveta druhej polovice 20. Storočia. Veľmi vnímavo a citlivo hľadal zmysel a podstatu ľudského života.

     Keď  zomrel, bolo jasné, že týmto štýlom budem písať.  Rúfus, hoci bol evanjelik, vedel sa chytiť slova, pozrieť sa na nebo, vidieť samotného Boha, ku ktorému bol vždy pokorný .

To bol básnik – To bol Milan Rúfus.

    Narodil sa v rodine murára a vzdelanie získal v ľudovej škole v rodisku, na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši, kde v roku 1948 úspešne zmaturoval a v rokoch 1948 až 1952 študoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte na Univerzite Komenského v Bratislave.

   Po skončení vysokoškolské štúdia zostal na Filozofickej Univerzity ako pedagóg. Prednášal na nej dejiny slovenskej a českej literatúry. V školskom roku 1971 – 1972 pôsobil na univerzite Instituto Universitario v Neapole, kde prednášal slovenský jazyk a literatúru.

    Od roku 1990 do svojej smrti v roku 2009 žil na dôchodku v Bratislave. 1991 až do roku 2008 bol pravidelne nominovaný  na Nobelovu cenu za literatúru,  ktorú z politických dôvodov nikdy nemohol nedostať. Básnická tvorba Milana Rúfusa dodnes ostáva klenotom slovenskej básnickej tvorbe. Jeho básne dýchajú láskou, životom k Bohu.

  Viera v ňom  bola veľmi dôležitá, až do jeho smrti. Miluj blížneho svojho a bude ti láska daná. To je jeho odkaz pre všetkých. Rúfusova myšlienka je dodnes aktuálna,  žije v nás, v tých, ktorí majú a mali jeho poéziu radi tohto geniálneho a nesmrteľného básnika.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: V nemocniciach je najviac pacientov s covidom od začiatku pandémie

PCR testy zachytili 2 070 pozitívnych vzoriek, antigénové 822.

Ak nezaberie semafor, na rade je lockdown, vraví pandemická komisia

Matovič chce, aby sa kritici testovania ospravedlnili.

Haščák z Penty ide do väzby, rozhodol súd

Haščákovi hrozí až 20 rokov.


Už ste čítali?