Nečakaný darček

Autor: Gabo Németh | 28.10.2020 o 15:20 | (upravené 28.10.2020 o 15:32) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  39x

Bol biznismen. Študoval zahraničný obchod. Neskôr sa dal na vysokú a začal podnikať. Našiel si prácu vo firme COOSPOLE, vo firme, ktorá sa zaoberala vývozom luxusného nábytku do zahraničia.                                                                                                                                                                                      

      Krajiny platili veľké peniaze, Na začiatok to bolo celkom dobré zamestnanie, kde sa dá uplatniť. Na mladosť, na študentské roky spomínal s pocitom šťastia,  akoby aj nie. Spoznal  tam svoju pravú lásku ,Mariku. Rozumeli si, hodili sa k sebe, čím ďalej sa k sebe sa zbližovali,  ich vzťah  sa časom menil na viac, ako len obyčajné priateľstvo.

     Pri prechádzkach sa chytali za ruky, prechádzali sa nábrežím Dunaja a sledovali čajky, ich let nad vodou.Boli to krásne časy. Marika študovala právo. Keď sa stretli, radi sa vždy rozprávali. Občas si skočili do kaviarne na kávu, užívali si veľko - mestský život.

    Keď skončili vysokú školu, rozhodli sa, že sa zoberú. Sobáš mali v kostole, ale i na miestnom úrade a čo je hlavné boli šťastní. Dušanovi,  už pri zásnubách  žiarili oči ako diadém. Nevedel sa vynadívať na krásu svojej, teraz už manželky.. Dušanovi a Marikini rodičia boli  dojatí a šťastní tiež.

    Láska má zlaté dno, je však krehké ako váza. Marika sa časom  uplatnila ako dobrá právnička a Dušan, mal už pevný džob, dobré zamestnanie, ktoré mu mohol hocikto  závidieť. Neskôr si obaja si dokázali kúpiť z vlastných nasporených peňazí  dvojizbový  byt. Naplňoval ich  istotou, že sa konečne osamostatnili. Zariadili si ho po svojom: kúpili si veľmi pekný nábytok. Byt doplnili obrazmi, tapisériu. Zaobstarali si koberce z dovozu, farebný televízor. Samozrejme, ruku k dielu pridali i rodičia ako z Dušanovej, tak i z Marikinej strany. 

    A tak mohli začať spokojne žiť popri sebe ako manžel, manželka.

Po troch rokoch sa im narodilI deti.  Darinka, o rok neskôr Marek. Radosť  v rodine bola dvojnásobná. Deti rástli ako z vody, až si Dušan a Marika uvedomovali, že ich  deti rastú a oni  bohužiaľ stárnu. pomaly., ale iste.

    V ôsmom ročníku sa Darinka rozhodla, že bude študovať na Strednej zdravotníckej škole a Marek elektroniku na SPEŠ. Všetko, čo bolo elektronické ho bavilo, rád to opravoval.

  Dušan a Marika prežívali  svoj zrelý vek a takto  to malo skutočne  byť. Roky, sa predsa  nedali zastaviť. Ich šťastie a láska boli ako zrelý strom, ktorý rásť sa zastavil, ale vždy bol krásny. A skutočne všetko pekné sa odrazu zastavilo  a obrátilo na ruby.

   Marika bola na služobnej ceste v Českej republike, keď sa z nej vracala, počas letu cez Brno  lietadlo havarovalo.. Ostalo z neho iba trosky, nikto to neprežil. Bola to veľká rana pre rodinu. Rany krvácali spomienkami, uvedomoval si Dušan.  Ešte šťastie, že tu bola jeho mama. Tá mu vyšla v ústrety, pomáhať a vychovávať deti. Dušan cítil v mame oporu, ľahšie sa mu znášala bolesť, ktorú prežíval.

     Jedného dňa, bolo to v apríli, mal vycestovať služobne do Spojených štátov amerických. Podal sa tejto dlhej namáhavej ceste  Lúčenie bolo  viac než ťažké. Deti mu prízvukovali , aby si dával na seba pozor. Nechceli stratiť  aj otca... Dušanova mama pri lúčení plakala a prízvukovala mu..

- Dušan, dávaj si na seba pozor -.

Vo veľkom svete za mlákou sa Dušanovi darilo. Založil si novú firmu, s ktorou mal veľké plány. Chcel firmu, ktorú v USA založil, zlúčiť s firmou na Slovensku Bola by to slovensko – americká spoločnosť, so sídlom v Bratislave. A keď mu bude osud naklonený, stane sa generálnym riaditeľom tejto silnej fúzii dvoch firiem.

     Treba spomenúť fakt, na jednej párty, ktorú organizovalo veľvyslanectvo Slovenska v USA, spoznal nevšednú šľachetnú a krásnu ženu Elizabeth. Bola od neho mladšia. Jej  inteligentné vystupovanie  Dušana učarovalo. A tu sa začal akosi rozvíjať ich vzťah, plný vášne, ohňa, vypovedajúcej nehy, ktorú  k sebe cítili. Bolo vidno, že k sebe skutočne patria. Keď  sa Dušan rozhovoril o svojej osobnej tragédii, s Marikou ,Elizabeth ho  milovala ešte viac. Pol roku, odlúčenie od detí a a svojej matky, spravilo svoje.

  Dušan popri šťastí s Elizabeth pociťoval strach, čo sa na Slovensku deje, s jeho deťmi a  mamou . Bol predsa otec, zároveň i syn, v jednej osobe. Správny človek na svojom mieste. Rozmýšľaľ teda, či by nebolo dobré, predstaviť Elizabeth deťom.

   Eli, ako ju v súkromí volal, by bola dobrá matka..., pre jeho deti. Tak si to naplánovali na december, že obaja priletia na Slovensko domov. Nakúpili darčeky pre každého...., nezabudli na nikoho, Nedočkavo čakali na čas, kedy budú môcť prísť domov. Deviateho decembra  si vopred zakúpili letenky  na lietadlo, ktoré malo pristáť v Bratislave a osemnásteho sa mohlo cestovať domov na Vianoce .Let , bol príjemný, Dušan sa tešil, že  konečne príde na Slovensko a Elizabeth zas bola nedočkavá ako ju Dušanove deti príjmu.

   Darina bola veľká slečna, dokázala spraviť zemiakový šalát, vypražiť  ryby, ba dokonca uvariť kapustovú polievku. Variť ju na učila jej stará mama a teraz sa jej to zišlo. Marek, za ten čas obliekol stromček, povysával obývačku a utrel všade prach. Starká mala prísť na siedmu večer, keď už bude všetko hotové.

 

XXXXXXXX

 

Dara, v ten vianočný čas, stála pri sporáku, varila zemiaky k šalátu,  keď zistila, že jej chýba vegeta. Otočila sa a šla  hore schodmi, do špajze, kde mávali korenie, zčasti kompóty, tácky, misky, ktoré sa

 už nezmestili do kuchynského drezu. Otvorila špajzu, Vybrala si to, čo potrebovala, zavrela  dvere a tak ako prišla hore schodmi , zišla schodmi. dolu. Dušan tento dvojposchodový rodinný dom postavil s tým, že jeho deti s rodinami a s ním budú bývať práve tu, v dome, ktorý postavil pre všetkých, ktorých mal rád.

      V tom  nečakane sa vchodové dvere otvorili a vo dverách stál Dušan.

- Jupí, otec prišiel. -

Marek vyskočil , objal otca a vybozkával ho, veď nevidel ho dosť dlho. Bol bez neho. Chýbala mu otcovská láska a teraz je tu.

  Darina,  bola vážnejší typ človeka, túto povahu zdedila po mame.

  -  Som rada, že sa ti nič nestalo a prišiel si domov zdravý. –   i v  Darininých slová, bolo cítiť radosť a šťastie.

- Aj ja som rád, Darinka moja, že som konečne doma. –

 Dušan sa otočí k dverám a povedal.

- Ktosi, je za dverami. –

- Hádam nie Lasica a Satinský? – a všetci sa rozosmiali, rodina mala dobrú náladu

- Doniesol som vám nečakaný darček. Elizabeth vošla na chodbu, porozhliadala sa, čakala ako ju Dušanove deti príjmu .

- A toto je, kto? –

- Moja priateľka a odteraz vaša mama. –

- Čosi sa zbláznil otec, ukazuješ nám svoju priateľku a na Vianoce.? nazlostene sa spýtala Dušana najstaršia jeho dcéra Darina.

- Skutočne sme dostali nečakaný darček. My máme svoju mamu i keď odpočíva v pokoji na cintoríne. Marek , hľadel na ženu, ktorá mu bola cudzia, nechcel by ju nikdy za matku. Nikdy! Nikdy!

- Ale, ja, som myslel . – habkal Dušan. Elizabeth, pochopila. Neprijali ju  do rodiny. Nemá to zmysel, ďalej tu zotrvať. A načo? Nebude predsa nikomu ničiť rodinné šťastie. Elizabeth, chytila svoju cestovnú tašku, pozrela  sa na Dušana, hľadela mu do očí.

- Lúčim sa. Mala som ťa rada., ale vidíš.  V tvojej rodine  nie som ani nečakaný darček. Zbohom, Dušan!. –

   Ten  ostal nemo stáť. Srdce mu išlo prasknúť. Elizabeth , bola jeho šťastím a možno viac.

- Konečne odišla. – ukončila rozhovor Darina. Vie, že konala správne. Žiadna žena, nesmie poškvrniť pamiatku jej  matky. Áno, má mamu, nosí ju spomienkami v srdci, aj keď dávno umrela.

    Dušanovi, utieklo spred očí šťastie, ostal sám.

    Má deti, ale predsa, i on túžil po osobnom šťastí. Do očí sa mu nahrnuli slzy. Dnešné Vianoce budú bez darčekov, smutné a melancholické. Boľavé ako nikdy pred tým. Budú bez  darčekov, to vedel naisto. A možno , je to tak lepšie. Pochopil o čom jeho dcéra hovorila. On sa na všetko pozeral slepými očami, ale miloval Elizabeth, bola mu všetkým...  Žiadna žena však nenahradí deťom ich pravú matku.

  Úlohou Dušana – ako otca, bude  naďalej  vychovávať deti, aby sa  mohli raz postaviť na vlastné nohy. To bude pre nich cenná devíza do života a nie nejaký nečakaný  darček pod vianočným stromčekom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: V nemocniciach je najviac pacientov od začiatku pandémie

PCR testy zachytili 2 070 pozitívnych vzoriek, antigénové 822.

Ak nezaberie semafor, na rade je lockdown, vraví pandemická komisia

Matovič chce, aby sa kritici testovania ospravedlnili.


Už ste čítali?