Človek - Klaun

Autor: Gabo Németh | 2.12.2020 o 13:36 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  50x

 

Drsná je tvár života, ktorá pozná starecké  vrásky,

Hrude zeme  tvrdých zbrázdených polí a za nimi koč.

Slnko, ktoré lúče nezarodí, ostane v prítmí súmraku,

 

bez jedinej hviezdy studenej oblohy,

bez pier romantiky súzvuku  tichého zvečera,

bez lásky, bez všednosti túžby naveky, Pane!

Pre ruky plných mozolí. Bože, nech sa tak stane.

 

Tá bolesť, ten kríž, tie ruky, plačúce očami básnika,

kde vietor zvíril čas, kde v srdci v ľadovej, chladnej éry.

Všetko sa ako kolotoč točil . Klaun vstúpil do arény.

 

Cirkus Hubertus a šapito pre všetkých roztiahnuté

ako dáždnik Svätého Petra sivastej farby melanchólie.

Cirkus šeliem, artistov. Cirkus nemal  už pre koho hrať.

 

Klaun miloval detí, rád vchádzal do šapita ako klaun.

ako človek, všedný blázon. Veľa dával a málo bral.

Chcel  dávať tak veľa – tak málo, skutočne málo brať.

Odišiel človek, klaun, ktorý všetkých srdcom miloval.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Ako Sulík s Remišovou zle zapli gombík

Didaktická príručka pre budúcich členov koalícií.


Už ste čítali?